Príčiny krachov
Všeobecné príčiny burzových krachov súvisí s ľudskou psychikou, konkrétne s správaním investorov na trhu. Namiesto racionálneho rozhodovania sa môžu pod vplyvom udalostí rozhodovať iracionálne. Môže u nich prevládať prehnaný optimizmus. Vplyvom extrémne pozitívne nálady na trhu zabúdajú na riziká a v snahe udržať svoje pozície alebo rýchlo zarobiť na prevládajúcom trende trhu riskantne investujú. Vidina rýchleho zbohatnutia a možnosti podieľať sa na raste trhu priťahuje ďalších investorov. K obchodovaniu využívajú ďalšie úvery a čím ďalej viac sa zadlžujú. Čím viac investorov sa takým spôsobom začne správať, tým väčší davovej efekt spôsobí. Pre vyjadrenie eufórie na trhu sa používa aj výraz nákupné šialenstvo alebo nákupná horúčka. Z investovania sa potom stáva skôr lotéria. Na trhu sa začnú tvoriť tzv špekulatívne bubliny, ktoré vedú k burzovému krachu.
Najznámejšie burzové krachy
K burzovým krachom dochádza už od 17. storočia. Na väčšine svetových búrz došlo v minulosti ku krátkodobému alebo dlhodobému poklesu indexu. Medzi najznámejšie burzové krachy patria nasledujúce.
Tulipánová horúčka (1634-1637)
V Holandsku bol začiatkom 17. storočia nedostatok cibúľ tulipánov. Vďaka presahujúcou dopytu nad ponukou sa ceny tulipánov neustále zvyšovali. Profitovať z tejto situácie chceli takmer všetci - šľachta, mešťania i sedliaci. V snahe zaobstarať si potrebné množstvo hotovosti na obchodovanie predávali svoje domy, majetky a dokonca aj továrne. Vďaka túžbe po neúmernom zisku došlo v roku 1637 k obratu - ponuka prvýkrát prevýšila dopyt. Ceny tulipánov začali prudko klesať dolu a nastala všeobecná panika. Tí, ktorí predali včas, dosiahli zhodnotenie až 1000% za rok. Tí, ktorí predali príliš neskoro, dosiahli straty až 90%. Medzi tých, ktorí realizovali veľkú stratu, patril aj maliar Rembrandt (neskôr zomrel v chudobe). Do vážnych ťažkostí sa dostalo celé holandskej ekonomiky.
Jihomořská bublina v Anglicku (1720)
Začiatkom 18. storočia bola v Anglicku za podpory parlamentu a vlády založená spoločnosť South Sea Company. Táto spoločnosť bola poverená správou štátneho dlhu, ktorý najmä vďaka vojne Anglicka so Španielskom neustále rástol. Rástli aj akcie spoločnosti, čo priťahovalo čoraz viac investorov. Na trhu sa objavila emisie milióna kusov akcií a bola vyplatená dividenda vo výške 10%. Medzi januárom a júnom 1720 vzrástol kurz zo 121 libier na 1 050 libier. Vedenie spoločnosti však nepravdivo informovalo verejnosť o dohodách o zníženie dlhu. Riaditelia spoločnosti začali predávať svoje akcie. Akonáhle táto správa prenikla na verejnosť, začali sa investori rýchlo akcií zbavovať. Kurz akcií začal prudko klesať av decembri 1720 klesol až na 128 libier. Väčšina vinníkov utiekla do zahraničia. Investori realizovali stratu až 70% a čiastočne je odškodnila Bank of England a Východoindická spoločnosť. Vplyvom týchto udalostí došlo v Anglicku dokonca k pádu vlády.
Parížsky krach (1864)
V roku 1861 sa vplyvom občianskej vojny v USA znížil export bavlny z USA do Európy. To viedlo k rastu jej ceny. Mnoho spoločností z textilného priemyslu začalo obmedzovať výrobu, znižovať mzdy a prepúšťať. Na komoditných burzách došlo ku spekulačnímu boomu. Investovať bolo čím ďalej viac riskantnejšie. Vplyvom špekulácií došlo v januári 1864 na parížskej burze ku krachu.
Čierny piatok na londýnskej burze (1866)
Pod vplyvom krachu na parížskej burze a krachu niektorých bánk prevládala na londýnskej burze od začiatku roka 1866 neistota. Špekulanti využívali služby diskontných a zmenkových bánk, ktoré poskytovali úvery ochotnejšie než renomované banky. Niektoré banky však nedostatočne preverovali schopnosti špekulantov splácať. Začal rásť počet nesplácaných úverov a tak sa, predovšetkým spomínané diskontná a zmenkové banky, dostali do problémov. To viedlo na londýnskej burze ku krachu, ktorý nastal 11. mája 1866. Celé britskej ekonomiky sa dostalo do ťažkej krízy.
Gründerský boom (1873)
Od roku 1870 dochádzalo na berlínskej burze k rastu. Nemecko vyhralo vojnu s Francúzskom, zabezpečilo si vysokú vojnovú náhradu a bolo ekonomicky na vzostupe. Prosperovalo bankovníctva, stavebníctva i priemyselné odvetvia. Na burze boli vydávané emisie čoraz viac spoločností. Koncom roka 1872 došlo k splateniu vojnových reparácií. Kým sa rast berlínskej burzy spomalil, na viedenskej burze stále prevládala eufória. Po ekonomickom poklese svetovej výstavy vo Viedni došlo 9. mája 1873 na viedenskej burze ku krachu. K tomu prispel aj fakt, že väčšinu akcií kupovali špekulanti na úver. Rakúsko aj Nemecko sa dostali do hospodárskej recesie, pri ktorej došlo k likvidácii viacerých spoločností, ktorých akcie boli burzové obchodovateľné.
Krach na newyorskej burze (1929)
Americké hospodárstvo bolo v dvadsiatych rokoch minulého storočia vo veľmi dobrom stave. Priemyselná výroba rástla, mzdy sa zvyšovali. Na burzách obchodovala rad investorov, akcie boli považované za veľmi bezpečnú formu investície. Čím ďalej viac investorov začalo investovať do podielových fondov. V súvislosti s nadúrodou v rokoch 1927 a 1928 došlo v máji 1929 k miernemu poklesu indexu Dow Jones o 10%. Po upokojenie situácie prevládol na burzách prehnaný optimizmus. Mnoho investorov kupovalo cenné papiere na úver. Investori sa čoraz viac zadlžoval. Koncom októbra 1929 došlo k prudkému poklesu indexu, vlne nútených predajov a niekoľkokrát dokonca ik prerušenie obchodovania. Centrálna banka nezabezpečila na trhu dostatočnú likviditu. Index klesol z hodnoty 300 dolárov z 24. 10. 1929 na 260 dolárov z 28. 10. 1929. O tri roky neskôr klesol až na 42 dolárov. Hodnoty 300 dolárov dosiahol až po 20 rokoch. Nastala "veľká depresia". Medzi rokmi 1929 a 1933 skrachovalo 40% amerických bánk, došlo k premene bankového systému (oddelilo sa komerčné a investičné bankovníctvo), rastu nezamestnanosti, poklesu miezd a priemyselnej produkcie. Kríza sa postupne preniesla aj do Európy. Tento burzový krach býva považovaný svojimi následkami za najväčší.
Ropný šok (1973-1974)
V októbri 1973 došlo k vojenskému konfliktu medzi Egyptom a Sýriou na jednej strane a Izraelom na strane druhej. Následkom toho presadili arabské štáty na zasadnutí Organizácie štátov vyvážajúcich ropu (OPEC) zníženie ťažby ropy. To viedlo k rastu cien ropy. Počas jedného roka vzrástla takmer päťnásobne. Vlády reagovali úspornými opatreniami vedúcimi k obmedzeniu používania ropy. Svetová ekonomika sa dostala do hlbokej recesie. Nemecký akciový index DAX stratil medziročne 40% svojej hodnoty, americký akciový index Dow Jones stratil podobne počas dvoch rokov. Dôsledkom krízy bola snaha štátov vymaniť sa zo závislosti na dovoze ropy využitím napr. atómové, slnečnej alebo veternej energie.
Čierne pondelok (1987)
Od roku 1982 dochádzalo v USA k rastu kurzov akcií. Mnoho investorov sa obchodovalo na úver a využívalo rizikové pákové produkty. Obľúbené boli aj podnikové dlhopisy s vysokým výnosom, tzv junk bonds. Na trhu sa objavovala rad nových emisií. Týkali sa najmä spoločností z oblasti počítačových technológií. Na trhu sa objavili prvé varovné signály. Centrálna banka zvyšovala úrokové sadzby. Očakával sa rast inflácie. Na trhu bola nerovnováha spôsobená veľkou ponukou predávajúcich a malú dopytom kupujúcich. Vnútorné výnosnosť akcií bola relatívne nízka. Počet termínových a opčných obchodov výrazne vzrástol. Investori často uplatňovali špecifickú stratégiu ochrany portfólia, pri ktorej zarábali na raste trhu a predajnými operáciami sa zabezpečovali proti poklesu trhu. Pri nastávajúcim poklesu akcií muselo veľa investorov predávať. Počítače dimenzované na 400 miliónov transakcií nestačili spracovávať enormné množstvo objednávok. To všetko viedlo k prudkému poklesu indexu. Počas "čierneho pondelka" 19. 10. 1987 klesol index Dow Jones o 22,6%, čo bol najväčší pokles v histórii. Predtým bol maximálny pokles 12,8% z 28. 10. 1929. "Čierny pondelok" býva označované aj ako "deň keď všetci predávali". Došlo k strate približne 500 miliárd dolárov. Počas dvoch mesiacov došlo k poklesu o viac ako 30%. Fed na čele s predsedom Alan Greenspan zareagoval znížením úrokových sadzieb. Tým prispel k tomu, že sa neopakovala depresie a bankovej krízy ako v roku 1929. Navyše mali USA oproti predchádzajúcej kríze už moderný systém regulácie kapitálového trhu a bankovníctva. Napriek tomu sa kríza vďaka prepojeniu svetových trhov prostredníctvom elektronického obchodovania preniesla aj na európske a japonské burzy. Prepad z "čierneho pondelka" bol zmazaný ešte do konca roka. Následkom tohto krachu došlo k zmene systému automatického obchodovania pri relatívne vysokej nestálosti trhu.
Japonská krízy (1990)
Od roku 1982 dochádzalo v Japonsku k rastu kurzov akcií. Výborné ekonomické výsledky Japonska a zvyšujúca sa životná úroveň obyvateľov viedli k rastu cien nehnuteľností. Nehnuteľnosti v Japonsku sa v porovnaní s nehnuteľnosťami v iných štátoch stávali čoraz viac drahšími. Vzhľadom k rastúcej inflácii sa vláda v roku 1990 rozhodla zvýšiť úrokové sadzby. Kombinácia týchto faktorov viedla k poklesu cien nehnuteľností a cien akcií, ktorý sa zastavil až v roku 2003.
Ázijská kríza (1997-1998)
V roku 1997 došlo v Thajsku, Južnej Kórei, Hongkongu a Malajzii k menovej kríze. Tieto štáty mali svoje meny pevne naviazané na americký dolár. Vzhľadom k rastu obchodnej bilancie uvoľnili postupne centrálnej banky uvedených štátov svojej meny voči americkému doláru. Najskôr sa tak stalo v Thajsku. To viedlo k masívnym zberača kapitálu do zahraničia. Vplyvom predlženého verejného sektora a rastu nedobytných pohľadávok bánk sa vlády rozhodli zvýšiť úrokové sadzby a vziať si úvery od zahraničných bánk. S pomocou prišiel aj Medzinárodný menový fond a Svetová banka. To viedlo po dvoch rokoch, počas ktorých akciové kurzy poklesli až o 50%, k stabilizácii situácie.
Ruská kríza (1998)
Od začiatku roku 1997 dochádzalo v Rusku k rastu kurzov akcií. V polovici roka však došlo pod vplyvom ázijskej krízy k poklesu. Do polovice roka 1998 došlo k poklesu o takmer 80%. Vplyv na pokles mali aj zadlženosť Ruska a deficit štátneho rozpočtu. V júli 1998 poskytol Rusku úver Medzinárodný menový fond. Aj napriek tomu musel byť o mesiac neskôr uvoľnený kurz rubľa, zatiaľ pevne naviazaný na americký dolár. Rusko sa dostalo do platobnej neschopnosti a nastal odliv zahraničného kapitálu. Bolo vyhlásené trojmesačné moratórium na splácanie zahraničných úverov a situácia sa postupne stabilizovala.
Technologická bublina (2000-2003)
Okolo roku 2000 začali v USA na burzový trh vstupovať akcie novo vzniknutých spoločností z odvetvia informačných technológií. Tieto akcie priťahovali veľa investorov. Index NASDAQ Composite postupne rástol. V roku 1994 mal hodnotu 800 bodov, v roku 1998 hodnotu 2 000 bodov av marci 2 000 dosiahol svojho maxima 5 000 bodov. Investori sa vďaka obchodovanie na burze mohli stať milionári počas jediného obchodného dňa. Spoločnosti však nesplnili očakávania do nich vkladané a ich skutočne dosiahnuté hospodárske výsledky (zisk, tržby, obrat atď) boli úplne iné ako výsledky plánovanej. Vplyvom prehnané dôvery investorov v sektore informačných technológií a nadsadeného očakávania ziskov spoločností z tohto sektora došlo k poklesu. Ten sa zastavil až v marci 2001 na hodnote 1 700 bodov. Na pokles mala vplyv aj pomerne intenzívna reklama, ktorá však bola občas mierne zavádzajúce.
Ďalšie burzové krachy
V minulosti došlo k mnohým burzovým krachom. Medzi krachy z nedávnej minulosti patria napríklad tchaiwanská krízy (1990), mexická kríza (1994-1995), nemecká krízy (2000) alebo hypotekárna kríza (2008), s ktorej následky sa stretávame dodnes.
Burzové krachy sú nevyhnutnou súčasťou vývoja burzových trhov. Nie je možné im zabrániť, je ťažké ich predvídať, môže sa z nich však poučiť. Negatívna skúsenosť je tiež skúsenosť a negatívne skúsenosti získané počas burzových krachov môžu byť pre investorov veľmi cenné. Spätne môžu analyzovať chyby av budúcnosti sa ich vyvarovať. Dobrou správou pre investorov môže byť, že po každom krachu príde raz opäť rásť.