Minulé výnosy nie sú zárukou budúcich. Magická formulka, už nájdeme (nie nutne veľkým písmom) v propagačných materiáloch každého podielového fondu. Každá investičná spoločnosť a každý finančný poradca musí klientovi túto mantru zopakovať. Riadia sa nimi klienti?
V ľudskej povahe zrejme je, že tisíckrát opakované poučky začneme považovať za také samozrejmé, že im prestaneme počúvať.
Oslnenie úspechom
Aspoň podľa údajov spoločnosti Morningstar, ktorá nedávno komentoval The Economist. Údaje o čistých predajoch amerických podielových fondov od roku 2000 do roku 2011 časopis rozdelil podľa sektorového zamerania, napríklad na domáce akcie, čínske akcie, realitné akcie a tak ďalej.
Zdroj: International Herald Tribune
Výsledok? Najvyššia čisté predaje mal - aké prekvapenie - sektor, ktorý sa mohol chváliť nadpriemernou výkonnosťou. Lenže v nasledujúcom roku zaostal za priemerom trhu zhruba o 3%. Investori teda prišli s krížikom po funuse, nadpriemerné výnosy už nedostali.
Náhoda? Sotva.
Pesimistické výhľady sa nenosia
Ovšem akcioví analytici nie sú na tom so schopnosťou veštiť budúcnosť o moc lepšie ako radoví investori, pripomína Economist. Za posledných 25 rokov sa priemerný odhad dlhodobého rastu ziskovosti amerických firiem nikdy výrazne neznížil pod 10% pa
Skutočný rast bol samozrejme nižší, predsa len recesiou a kríz bola za posledné štvrťstoročie už pekných pár. Najväčšie očakávania rastu ziskovosti panovala zrovna na vrchole technologickej bubliny v roku 2000. Navyše nejziskovejšie spoločnosti sú zvyčajne súkromne vlastnené, ich výsledky teda nevstupujú do burzových štatistík.
Okrem sklonu ísť s davom môže dôvod spočívať aj v tom, že makléri a investiční bankári potrebujú predovšetkým klientom predať akcie, takže napriek existencii "čínskych múrov" a prísnych pravidiel proti konfliktom záujmov proste iné než optimistické predpovede vydávajú akosi neradi.
A poučenie? Inu - minulé výnosy nie sú zárukou budúcich ... Na finančnom trhu, lepšie povedané v ľudskej spoločnosti vo všeobecnosti, možno s absolútnou istotou predpovedať len jednu vec - neistotu.
utorok 31. mája 2011
štvrtok 19. mája 2011
Víno ponúka väčšie výnosy než investícia do zlata či ropy
Investičný nákup špičkových vín môže priniesť vyššie výnosy než investovanie do zlata alebo drahých kovov. Pri dobrom výbere vína totiž presahujú ročné výnosy 12%, nárast cien je takmer pravidlom a ani v krízových obdobiach ceny neklesajú. Tvrdí to jeden z popredných českých odborníkov na obchodovanie s vínami Zlatko Míčka, jeden z rečníkov na investičnom summite MoneyExpo, ktorý sa uskutoční 18. a 19. júna.
Aj keď víno nepatrí ku klasickým komoditám, ktoré sa obchodujú na komoditných burzách, v posledných rokoch svojím zhodnotením predčila aj zlato alebo ropu. Dokonca sa s ním obchoduje na princípoch tzv futures kontraktov, ktoré sú známe z komoditných trhov: víno sa nakupuje v čase, keď ešte dva roky bude zrieť u výrobcu v sudoch (tzv. en Primeur nákup, čiže futures).
Napriek tomu vínu stále chýba organizovaný trh a s vínami sa obchoduje v jednotlivých výrobných oblastiach, kde určité pravidlá obchodu existujú a sú rešpektované. "Nevýhodou je, že v jednotlivých oblastiach je trh rozparcelovaní medzi jednotlivými obchodníkmi, ktorí ho viacmenej ovládajú," tvrdí Zlatko Míčka. "Ak chcete ako investor nakupovať, prakticky sa bez týchto lokálnych obchodníkov a sprostredkovateľov nezaobídete."
Investícia, ktorá zreje
Investovať do vína je podobné, ako investovať do nákupu akéhokoľvek iného tovaru. Avšak zatiaľ čo u umenia sa zvyšuje jeho cena starobou alebo popularitou umelca, víno je výnimočné v tom, že sa kupuje v podstate nehotové: dva roky ešte zreje u výrobcu v sude a po naplnení do fľaší ho investor na svoje náklady uskladní a čaká, kým víno nedosiahne optimálnu fľašovú zrelosti, kedy je ideálne pre konzumáciu. Vtedy je cena vína zaujímavá a začína tá pravá vzrušujúca hra, kedy sa ponúka konečnému spotrebiteľovi.
Prevažná väčšina svetovej produkcie vín je určená na rýchlu spotrebu. Vín, u ktorých je predpoklad, že sa ich hodnota bude starobou zväčšovať, je len zlomok, odhaduje sa na 0,2% svetovej produkcie.
Ťažké kúpiť, ľahké predať
Investovať do vína rozhodne nie je jednoduché. Dôležitý je totiž ako výber konkrétnych vín, ktoré je potrebné posúdiť podľa kvality a chuti, tak aj znalosť fungovania jednotlivých trhov.
Jednoznačne najznámejší je trh s vínami vo francúzskej oblasti Bordeaux. Tu spolu s obchodníkmi pôsobia priamo majitelia jednotlivých pivníc, Château. Veľmi dobrými trhy sú tiež oblasti Bourgogne so svojou aukcií Hospice de Beaune a tiež menšie trhy v Taliansku a Španielsku. V ostatných krajinách sú trhy v plienkach a výber vína je v podstate len dohodou s konkrétnym vinárstvom.
Pre odborníkov alebo odvážnych investorov samozrejme vždy existuje možnosť nakupovať priamo od výrobcov. Ak sa jedná o investičný víno, nie je taký nákup vôbec jednoduchý: okrem dobrého výberu vína musíte tiež dobre poznať pomery na miestnom vínnom trhu. "Podceniť také informácie znamená vystavovať sa neprimeranému riziku, ktorý investíciu s veľkou pravdepodobnosťou znehodnotí," .
Cena vína neklesá
Pozitívom investovania do vína je vysoká stabilita trhu. Kým akciové alebo komoditné trhy môžu prudko rásť, ale rovnako prudko padať, hodnota vína sa v minulosti vždy buď zvyšovala, alebo stagnovala. Napríklad na trhu Grand Cru Classé Bordeaux sa za posledných 30 rokov nikdy nestalo, aby hodnota vína klesla pod nákupnú cenu.
Jedným z veľkých špecifík u investičného vína je vývoj ceny, ktorá prechádza niekoľkými fázami a nerastie lineárne. Prvou fázou je nákup vína en Primeur, teda priamo v sude u výrobcu. Už tu sa môže strhnúť prvá vlna záujmu a spôsobiť zvýšenie ceny. Ďalší pohyb prichádza za ďalšie dva roky, kedy je víno fľaškované a nakupujú ho investori, ktorí chcú mať konkrétne fľaše. Po fľaškovaní sa cena zvyšuje len pozvoľna, prakticky sa čaká na okamih, kedy je víno fľaškovo zrelé a pripravené na predaj konečnému spotrebiteľovi.
V okamihu optimálnej fľašové zrelosti začína ďalšiu časť vývoja ceny - a tu okrem zrenie vína môže hrať rolu aj rozdiel medzi ponukou a dopytom. Ak fliaš na trhu ubúda, cena stúpa rýchlejšie a kulminuje v okamihu, keď počet fliaš na trhu klesne pod hranicu dostupnosti, teda asi 10.000 fliaš. "Potom môže nastať nepredvídateľný vzostup, keď cenu určuje majiteľ každej fľaše na základe dopytu. Ak sa podarí nakúpiť víno, o ktoré je taká dopyt, môžu zisky vystúpať na stovky aj tisíce percent pôvodnej ceny. "
Na víne sa zarába viac ako 10% ročne. "Osobne sledujem vývoj cien vín v Bordeaux od roku 1998 a priemerný nárast dosahoval 13,6%,".
En Primeur, alebo fľaše?
Ak chcete investovať do vína, je máj príhodný mesiac napríklad pre oblasť Bordeaux, kde práve začína predaj vín ročníka 2010 en Primeur. Investovať možno samozrejme aj do starších ročníkov, fľaškovanie a doporučeníhodné sú vína z oblasti Bordeaux z ročníkov 2000, 2004 a 2008, kde možno očakávať solídny nárast ceny. Staršie ročníky sú k zohnaniu len výnimočne a investície do nich by bola rýdzo špekulatívny, keďže už teraz je možné ich získať len za vysoké ceny. "Pre investora je najlepšie nakupovať víno z ročníkov, ktoré ešte nie sú vo fľašiach, pretože ich cena je nižšia a veľmi pravdepodobne bude za dva roky rast."
Rizík pri nákupe vína je samozrejme veľa, ale medzi tie najväčšie patrí nesprávny výber konkrétnych vín. Samotný výber vín je prvým a najdôležitejším krokom. Pristupuje znalosť trhu a odhad likvidity produktu.
Ďalším rizikom je aj vada vína. Fľaše sú zvyčajne zátkovanie prírodným korkom, ktorý môže ovplyvniť chuť vína. Odhaduje sa, že asi 5% vín trpí vadou chuti, "má korok". "Tento dojem je veľmi subjektívne a len u 1% vín je vada tak výrazná, že je víno treba vyradiť ako nepiteľné," . Toto riziko však prechádza okamžikom predaja na kupujúceho a žiadne víno nemožno spätne reklamovať.
Sám, alebo cez brokera?
Víno je jednou z komodít, ktoré môže investor nakúpiť sám, aj keď len málokto tak robia. Treba veľkých znalostí v odbore a prístup k prvotriednym informáciám. Bez toho je lepšie spojiť sa so znalcom a následne vína nakúpiť podľa jeho odporúčania, alebo nakupovať od obchodníka, ktorý tento servis zabezpečuje. Navýšenie kúpnej ceny o sumu za takúto službu ku u znalcov i obchodníkov podobné, jednoduchšie je teda obrátiť sa priamo na obchodníkov, ktorí zabezpečia všetko potrebné.
Dôležité je nezabudnúť pri nákupe vína na zabezpečenie certifikovaného skladu. Len takto naskladnené vína sú totiž dobre predajná. Sklady prevádzkujú často priamo obchodníci, ktorí následne vydávajú doklad o certifikovanom uskladnenie. Víno bez takéhoto dokladu môže byť ťažké predať.
Rozdiel medzi cenami skladov u nás a v zahraničí sú zrhuba dvojnásobné. U nás je možné uskladniť kartón vína s 12 fľašami za ceny od 5 do 15 eur, čo pri obvyklej cene kartónu medzi 700 eur a 3 tisíc eurami dáva veľmi slušný ziskový potenciál.
Ak sa rozhodnete víno predať, je jeho likvidita veľmi vysoká. Rešpektovanie najnižšie trhové ceny pri elektronickom predaji umožňuje predať víno behom niekoľkých minút a zhruba do 14 dní mať na účte investované prostriedky a zisk. "Samozrejme je možné ponúkať víno na špecializovaných weboch alebo vo vinotékach a maximalizovať zisk. Čím rýchlejšie chcem predať, tým nižšiu cenu získam, ".
Víno je natoľko špecifická investícia, že by sa mu mal venovať predovšetkým ten, kto k nemu má vzťah. U vína nie je odmenou len zhodnotenie prostriedkov. "Ak otvoríte totiž po čase fľašu vína, do ktorého ste investovali, a je skvelá, je to tá najlepšia odmena!"
Aj keď víno nepatrí ku klasickým komoditám, ktoré sa obchodujú na komoditných burzách, v posledných rokoch svojím zhodnotením predčila aj zlato alebo ropu. Dokonca sa s ním obchoduje na princípoch tzv futures kontraktov, ktoré sú známe z komoditných trhov: víno sa nakupuje v čase, keď ešte dva roky bude zrieť u výrobcu v sudoch (tzv. en Primeur nákup, čiže futures).
Napriek tomu vínu stále chýba organizovaný trh a s vínami sa obchoduje v jednotlivých výrobných oblastiach, kde určité pravidlá obchodu existujú a sú rešpektované. "Nevýhodou je, že v jednotlivých oblastiach je trh rozparcelovaní medzi jednotlivými obchodníkmi, ktorí ho viacmenej ovládajú," tvrdí Zlatko Míčka. "Ak chcete ako investor nakupovať, prakticky sa bez týchto lokálnych obchodníkov a sprostredkovateľov nezaobídete."
Investícia, ktorá zreje
Investovať do vína je podobné, ako investovať do nákupu akéhokoľvek iného tovaru. Avšak zatiaľ čo u umenia sa zvyšuje jeho cena starobou alebo popularitou umelca, víno je výnimočné v tom, že sa kupuje v podstate nehotové: dva roky ešte zreje u výrobcu v sude a po naplnení do fľaší ho investor na svoje náklady uskladní a čaká, kým víno nedosiahne optimálnu fľašovú zrelosti, kedy je ideálne pre konzumáciu. Vtedy je cena vína zaujímavá a začína tá pravá vzrušujúca hra, kedy sa ponúka konečnému spotrebiteľovi.
Prevažná väčšina svetovej produkcie vín je určená na rýchlu spotrebu. Vín, u ktorých je predpoklad, že sa ich hodnota bude starobou zväčšovať, je len zlomok, odhaduje sa na 0,2% svetovej produkcie.
Ťažké kúpiť, ľahké predať
Investovať do vína rozhodne nie je jednoduché. Dôležitý je totiž ako výber konkrétnych vín, ktoré je potrebné posúdiť podľa kvality a chuti, tak aj znalosť fungovania jednotlivých trhov.
Jednoznačne najznámejší je trh s vínami vo francúzskej oblasti Bordeaux. Tu spolu s obchodníkmi pôsobia priamo majitelia jednotlivých pivníc, Château. Veľmi dobrými trhy sú tiež oblasti Bourgogne so svojou aukcií Hospice de Beaune a tiež menšie trhy v Taliansku a Španielsku. V ostatných krajinách sú trhy v plienkach a výber vína je v podstate len dohodou s konkrétnym vinárstvom.
Pre odborníkov alebo odvážnych investorov samozrejme vždy existuje možnosť nakupovať priamo od výrobcov. Ak sa jedná o investičný víno, nie je taký nákup vôbec jednoduchý: okrem dobrého výberu vína musíte tiež dobre poznať pomery na miestnom vínnom trhu. "Podceniť také informácie znamená vystavovať sa neprimeranému riziku, ktorý investíciu s veľkou pravdepodobnosťou znehodnotí," .
Cena vína neklesá
Pozitívom investovania do vína je vysoká stabilita trhu. Kým akciové alebo komoditné trhy môžu prudko rásť, ale rovnako prudko padať, hodnota vína sa v minulosti vždy buď zvyšovala, alebo stagnovala. Napríklad na trhu Grand Cru Classé Bordeaux sa za posledných 30 rokov nikdy nestalo, aby hodnota vína klesla pod nákupnú cenu.
Jedným z veľkých špecifík u investičného vína je vývoj ceny, ktorá prechádza niekoľkými fázami a nerastie lineárne. Prvou fázou je nákup vína en Primeur, teda priamo v sude u výrobcu. Už tu sa môže strhnúť prvá vlna záujmu a spôsobiť zvýšenie ceny. Ďalší pohyb prichádza za ďalšie dva roky, kedy je víno fľaškované a nakupujú ho investori, ktorí chcú mať konkrétne fľaše. Po fľaškovaní sa cena zvyšuje len pozvoľna, prakticky sa čaká na okamih, kedy je víno fľaškovo zrelé a pripravené na predaj konečnému spotrebiteľovi.
V okamihu optimálnej fľašové zrelosti začína ďalšiu časť vývoja ceny - a tu okrem zrenie vína môže hrať rolu aj rozdiel medzi ponukou a dopytom. Ak fliaš na trhu ubúda, cena stúpa rýchlejšie a kulminuje v okamihu, keď počet fliaš na trhu klesne pod hranicu dostupnosti, teda asi 10.000 fliaš. "Potom môže nastať nepredvídateľný vzostup, keď cenu určuje majiteľ každej fľaše na základe dopytu. Ak sa podarí nakúpiť víno, o ktoré je taká dopyt, môžu zisky vystúpať na stovky aj tisíce percent pôvodnej ceny. "
Na víne sa zarába viac ako 10% ročne. "Osobne sledujem vývoj cien vín v Bordeaux od roku 1998 a priemerný nárast dosahoval 13,6%,".
En Primeur, alebo fľaše?
Ak chcete investovať do vína, je máj príhodný mesiac napríklad pre oblasť Bordeaux, kde práve začína predaj vín ročníka 2010 en Primeur. Investovať možno samozrejme aj do starších ročníkov, fľaškovanie a doporučeníhodné sú vína z oblasti Bordeaux z ročníkov 2000, 2004 a 2008, kde možno očakávať solídny nárast ceny. Staršie ročníky sú k zohnaniu len výnimočne a investície do nich by bola rýdzo špekulatívny, keďže už teraz je možné ich získať len za vysoké ceny. "Pre investora je najlepšie nakupovať víno z ročníkov, ktoré ešte nie sú vo fľašiach, pretože ich cena je nižšia a veľmi pravdepodobne bude za dva roky rast."
Rizík pri nákupe vína je samozrejme veľa, ale medzi tie najväčšie patrí nesprávny výber konkrétnych vín. Samotný výber vín je prvým a najdôležitejším krokom. Pristupuje znalosť trhu a odhad likvidity produktu.
Ďalším rizikom je aj vada vína. Fľaše sú zvyčajne zátkovanie prírodným korkom, ktorý môže ovplyvniť chuť vína. Odhaduje sa, že asi 5% vín trpí vadou chuti, "má korok". "Tento dojem je veľmi subjektívne a len u 1% vín je vada tak výrazná, že je víno treba vyradiť ako nepiteľné," . Toto riziko však prechádza okamžikom predaja na kupujúceho a žiadne víno nemožno spätne reklamovať.
Sám, alebo cez brokera?
Víno je jednou z komodít, ktoré môže investor nakúpiť sám, aj keď len málokto tak robia. Treba veľkých znalostí v odbore a prístup k prvotriednym informáciám. Bez toho je lepšie spojiť sa so znalcom a následne vína nakúpiť podľa jeho odporúčania, alebo nakupovať od obchodníka, ktorý tento servis zabezpečuje. Navýšenie kúpnej ceny o sumu za takúto službu ku u znalcov i obchodníkov podobné, jednoduchšie je teda obrátiť sa priamo na obchodníkov, ktorí zabezpečia všetko potrebné.
Dôležité je nezabudnúť pri nákupe vína na zabezpečenie certifikovaného skladu. Len takto naskladnené vína sú totiž dobre predajná. Sklady prevádzkujú často priamo obchodníci, ktorí následne vydávajú doklad o certifikovanom uskladnenie. Víno bez takéhoto dokladu môže byť ťažké predať.
Rozdiel medzi cenami skladov u nás a v zahraničí sú zrhuba dvojnásobné. U nás je možné uskladniť kartón vína s 12 fľašami za ceny od 5 do 15 eur, čo pri obvyklej cene kartónu medzi 700 eur a 3 tisíc eurami dáva veľmi slušný ziskový potenciál.
Ak sa rozhodnete víno predať, je jeho likvidita veľmi vysoká. Rešpektovanie najnižšie trhové ceny pri elektronickom predaji umožňuje predať víno behom niekoľkých minút a zhruba do 14 dní mať na účte investované prostriedky a zisk. "Samozrejme je možné ponúkať víno na špecializovaných weboch alebo vo vinotékach a maximalizovať zisk. Čím rýchlejšie chcem predať, tým nižšiu cenu získam, ".
Víno je natoľko špecifická investícia, že by sa mu mal venovať predovšetkým ten, kto k nemu má vzťah. U vína nie je odmenou len zhodnotenie prostriedkov. "Ak otvoríte totiž po čase fľašu vína, do ktorého ste investovali, a je skvelá, je to tá najlepšia odmena!"
pondelok 16. mája 2011
História burzových krachov
Príčiny krachov
Všeobecné príčiny burzových krachov súvisí s ľudskou psychikou, konkrétne s správaním investorov na trhu. Namiesto racionálneho rozhodovania sa môžu pod vplyvom udalostí rozhodovať iracionálne. Môže u nich prevládať prehnaný optimizmus. Vplyvom extrémne pozitívne nálady na trhu zabúdajú na riziká a v snahe udržať svoje pozície alebo rýchlo zarobiť na prevládajúcom trende trhu riskantne investujú. Vidina rýchleho zbohatnutia a možnosti podieľať sa na raste trhu priťahuje ďalších investorov. K obchodovaniu využívajú ďalšie úvery a čím ďalej viac sa zadlžujú. Čím viac investorov sa takým spôsobom začne správať, tým väčší davovej efekt spôsobí. Pre vyjadrenie eufórie na trhu sa používa aj výraz nákupné šialenstvo alebo nákupná horúčka. Z investovania sa potom stáva skôr lotéria. Na trhu sa začnú tvoriť tzv špekulatívne bubliny, ktoré vedú k burzovému krachu.
Najznámejšie burzové krachy
K burzovým krachom dochádza už od 17. storočia. Na väčšine svetových búrz došlo v minulosti ku krátkodobému alebo dlhodobému poklesu indexu. Medzi najznámejšie burzové krachy patria nasledujúce.
Tulipánová horúčka (1634-1637)
V Holandsku bol začiatkom 17. storočia nedostatok cibúľ tulipánov. Vďaka presahujúcou dopytu nad ponukou sa ceny tulipánov neustále zvyšovali. Profitovať z tejto situácie chceli takmer všetci - šľachta, mešťania i sedliaci. V snahe zaobstarať si potrebné množstvo hotovosti na obchodovanie predávali svoje domy, majetky a dokonca aj továrne. Vďaka túžbe po neúmernom zisku došlo v roku 1637 k obratu - ponuka prvýkrát prevýšila dopyt. Ceny tulipánov začali prudko klesať dolu a nastala všeobecná panika. Tí, ktorí predali včas, dosiahli zhodnotenie až 1000% za rok. Tí, ktorí predali príliš neskoro, dosiahli straty až 90%. Medzi tých, ktorí realizovali veľkú stratu, patril aj maliar Rembrandt (neskôr zomrel v chudobe). Do vážnych ťažkostí sa dostalo celé holandskej ekonomiky.
Jihomořská bublina v Anglicku (1720)
Začiatkom 18. storočia bola v Anglicku za podpory parlamentu a vlády založená spoločnosť South Sea Company. Táto spoločnosť bola poverená správou štátneho dlhu, ktorý najmä vďaka vojne Anglicka so Španielskom neustále rástol. Rástli aj akcie spoločnosti, čo priťahovalo čoraz viac investorov. Na trhu sa objavila emisie milióna kusov akcií a bola vyplatená dividenda vo výške 10%. Medzi januárom a júnom 1720 vzrástol kurz zo 121 libier na 1 050 libier. Vedenie spoločnosti však nepravdivo informovalo verejnosť o dohodách o zníženie dlhu. Riaditelia spoločnosti začali predávať svoje akcie. Akonáhle táto správa prenikla na verejnosť, začali sa investori rýchlo akcií zbavovať. Kurz akcií začal prudko klesať av decembri 1720 klesol až na 128 libier. Väčšina vinníkov utiekla do zahraničia. Investori realizovali stratu až 70% a čiastočne je odškodnila Bank of England a Východoindická spoločnosť. Vplyvom týchto udalostí došlo v Anglicku dokonca k pádu vlády.
Parížsky krach (1864)
V roku 1861 sa vplyvom občianskej vojny v USA znížil export bavlny z USA do Európy. To viedlo k rastu jej ceny. Mnoho spoločností z textilného priemyslu začalo obmedzovať výrobu, znižovať mzdy a prepúšťať. Na komoditných burzách došlo ku spekulačnímu boomu. Investovať bolo čím ďalej viac riskantnejšie. Vplyvom špekulácií došlo v januári 1864 na parížskej burze ku krachu.
Čierny piatok na londýnskej burze (1866)
Pod vplyvom krachu na parížskej burze a krachu niektorých bánk prevládala na londýnskej burze od začiatku roka 1866 neistota. Špekulanti využívali služby diskontných a zmenkových bánk, ktoré poskytovali úvery ochotnejšie než renomované banky. Niektoré banky však nedostatočne preverovali schopnosti špekulantov splácať. Začal rásť počet nesplácaných úverov a tak sa, predovšetkým spomínané diskontná a zmenkové banky, dostali do problémov. To viedlo na londýnskej burze ku krachu, ktorý nastal 11. mája 1866. Celé britskej ekonomiky sa dostalo do ťažkej krízy.
Gründerský boom (1873)
Od roku 1870 dochádzalo na berlínskej burze k rastu. Nemecko vyhralo vojnu s Francúzskom, zabezpečilo si vysokú vojnovú náhradu a bolo ekonomicky na vzostupe. Prosperovalo bankovníctva, stavebníctva i priemyselné odvetvia. Na burze boli vydávané emisie čoraz viac spoločností. Koncom roka 1872 došlo k splateniu vojnových reparácií. Kým sa rast berlínskej burzy spomalil, na viedenskej burze stále prevládala eufória. Po ekonomickom poklese svetovej výstavy vo Viedni došlo 9. mája 1873 na viedenskej burze ku krachu. K tomu prispel aj fakt, že väčšinu akcií kupovali špekulanti na úver. Rakúsko aj Nemecko sa dostali do hospodárskej recesie, pri ktorej došlo k likvidácii viacerých spoločností, ktorých akcie boli burzové obchodovateľné.
Krach na newyorskej burze (1929)
Americké hospodárstvo bolo v dvadsiatych rokoch minulého storočia vo veľmi dobrom stave. Priemyselná výroba rástla, mzdy sa zvyšovali. Na burzách obchodovala rad investorov, akcie boli považované za veľmi bezpečnú formu investície. Čím ďalej viac investorov začalo investovať do podielových fondov. V súvislosti s nadúrodou v rokoch 1927 a 1928 došlo v máji 1929 k miernemu poklesu indexu Dow Jones o 10%. Po upokojenie situácie prevládol na burzách prehnaný optimizmus. Mnoho investorov kupovalo cenné papiere na úver. Investori sa čoraz viac zadlžoval. Koncom októbra 1929 došlo k prudkému poklesu indexu, vlne nútených predajov a niekoľkokrát dokonca ik prerušenie obchodovania. Centrálna banka nezabezpečila na trhu dostatočnú likviditu. Index klesol z hodnoty 300 dolárov z 24. 10. 1929 na 260 dolárov z 28. 10. 1929. O tri roky neskôr klesol až na 42 dolárov. Hodnoty 300 dolárov dosiahol až po 20 rokoch. Nastala "veľká depresia". Medzi rokmi 1929 a 1933 skrachovalo 40% amerických bánk, došlo k premene bankového systému (oddelilo sa komerčné a investičné bankovníctvo), rastu nezamestnanosti, poklesu miezd a priemyselnej produkcie. Kríza sa postupne preniesla aj do Európy. Tento burzový krach býva považovaný svojimi následkami za najväčší.
Ropný šok (1973-1974)
V októbri 1973 došlo k vojenskému konfliktu medzi Egyptom a Sýriou na jednej strane a Izraelom na strane druhej. Následkom toho presadili arabské štáty na zasadnutí Organizácie štátov vyvážajúcich ropu (OPEC) zníženie ťažby ropy. To viedlo k rastu cien ropy. Počas jedného roka vzrástla takmer päťnásobne. Vlády reagovali úspornými opatreniami vedúcimi k obmedzeniu používania ropy. Svetová ekonomika sa dostala do hlbokej recesie. Nemecký akciový index DAX stratil medziročne 40% svojej hodnoty, americký akciový index Dow Jones stratil podobne počas dvoch rokov. Dôsledkom krízy bola snaha štátov vymaniť sa zo závislosti na dovoze ropy využitím napr. atómové, slnečnej alebo veternej energie.
Čierne pondelok (1987)
Od roku 1982 dochádzalo v USA k rastu kurzov akcií. Mnoho investorov sa obchodovalo na úver a využívalo rizikové pákové produkty. Obľúbené boli aj podnikové dlhopisy s vysokým výnosom, tzv junk bonds. Na trhu sa objavovala rad nových emisií. Týkali sa najmä spoločností z oblasti počítačových technológií. Na trhu sa objavili prvé varovné signály. Centrálna banka zvyšovala úrokové sadzby. Očakával sa rast inflácie. Na trhu bola nerovnováha spôsobená veľkou ponukou predávajúcich a malú dopytom kupujúcich. Vnútorné výnosnosť akcií bola relatívne nízka. Počet termínových a opčných obchodov výrazne vzrástol. Investori často uplatňovali špecifickú stratégiu ochrany portfólia, pri ktorej zarábali na raste trhu a predajnými operáciami sa zabezpečovali proti poklesu trhu. Pri nastávajúcim poklesu akcií muselo veľa investorov predávať. Počítače dimenzované na 400 miliónov transakcií nestačili spracovávať enormné množstvo objednávok. To všetko viedlo k prudkému poklesu indexu. Počas "čierneho pondelka" 19. 10. 1987 klesol index Dow Jones o 22,6%, čo bol najväčší pokles v histórii. Predtým bol maximálny pokles 12,8% z 28. 10. 1929. "Čierny pondelok" býva označované aj ako "deň keď všetci predávali". Došlo k strate približne 500 miliárd dolárov. Počas dvoch mesiacov došlo k poklesu o viac ako 30%. Fed na čele s predsedom Alan Greenspan zareagoval znížením úrokových sadzieb. Tým prispel k tomu, že sa neopakovala depresie a bankovej krízy ako v roku 1929. Navyše mali USA oproti predchádzajúcej kríze už moderný systém regulácie kapitálového trhu a bankovníctva. Napriek tomu sa kríza vďaka prepojeniu svetových trhov prostredníctvom elektronického obchodovania preniesla aj na európske a japonské burzy. Prepad z "čierneho pondelka" bol zmazaný ešte do konca roka. Následkom tohto krachu došlo k zmene systému automatického obchodovania pri relatívne vysokej nestálosti trhu.
Japonská krízy (1990)
Od roku 1982 dochádzalo v Japonsku k rastu kurzov akcií. Výborné ekonomické výsledky Japonska a zvyšujúca sa životná úroveň obyvateľov viedli k rastu cien nehnuteľností. Nehnuteľnosti v Japonsku sa v porovnaní s nehnuteľnosťami v iných štátoch stávali čoraz viac drahšími. Vzhľadom k rastúcej inflácii sa vláda v roku 1990 rozhodla zvýšiť úrokové sadzby. Kombinácia týchto faktorov viedla k poklesu cien nehnuteľností a cien akcií, ktorý sa zastavil až v roku 2003.
Ázijská kríza (1997-1998)
V roku 1997 došlo v Thajsku, Južnej Kórei, Hongkongu a Malajzii k menovej kríze. Tieto štáty mali svoje meny pevne naviazané na americký dolár. Vzhľadom k rastu obchodnej bilancie uvoľnili postupne centrálnej banky uvedených štátov svojej meny voči americkému doláru. Najskôr sa tak stalo v Thajsku. To viedlo k masívnym zberača kapitálu do zahraničia. Vplyvom predlženého verejného sektora a rastu nedobytných pohľadávok bánk sa vlády rozhodli zvýšiť úrokové sadzby a vziať si úvery od zahraničných bánk. S pomocou prišiel aj Medzinárodný menový fond a Svetová banka. To viedlo po dvoch rokoch, počas ktorých akciové kurzy poklesli až o 50%, k stabilizácii situácie.
Ruská kríza (1998)
Od začiatku roku 1997 dochádzalo v Rusku k rastu kurzov akcií. V polovici roka však došlo pod vplyvom ázijskej krízy k poklesu. Do polovice roka 1998 došlo k poklesu o takmer 80%. Vplyv na pokles mali aj zadlženosť Ruska a deficit štátneho rozpočtu. V júli 1998 poskytol Rusku úver Medzinárodný menový fond. Aj napriek tomu musel byť o mesiac neskôr uvoľnený kurz rubľa, zatiaľ pevne naviazaný na americký dolár. Rusko sa dostalo do platobnej neschopnosti a nastal odliv zahraničného kapitálu. Bolo vyhlásené trojmesačné moratórium na splácanie zahraničných úverov a situácia sa postupne stabilizovala.
Technologická bublina (2000-2003)
Okolo roku 2000 začali v USA na burzový trh vstupovať akcie novo vzniknutých spoločností z odvetvia informačných technológií. Tieto akcie priťahovali veľa investorov. Index NASDAQ Composite postupne rástol. V roku 1994 mal hodnotu 800 bodov, v roku 1998 hodnotu 2 000 bodov av marci 2 000 dosiahol svojho maxima 5 000 bodov. Investori sa vďaka obchodovanie na burze mohli stať milionári počas jediného obchodného dňa. Spoločnosti však nesplnili očakávania do nich vkladané a ich skutočne dosiahnuté hospodárske výsledky (zisk, tržby, obrat atď) boli úplne iné ako výsledky plánovanej. Vplyvom prehnané dôvery investorov v sektore informačných technológií a nadsadeného očakávania ziskov spoločností z tohto sektora došlo k poklesu. Ten sa zastavil až v marci 2001 na hodnote 1 700 bodov. Na pokles mala vplyv aj pomerne intenzívna reklama, ktorá však bola občas mierne zavádzajúce.
Ďalšie burzové krachy
V minulosti došlo k mnohým burzovým krachom. Medzi krachy z nedávnej minulosti patria napríklad tchaiwanská krízy (1990), mexická kríza (1994-1995), nemecká krízy (2000) alebo hypotekárna kríza (2008), s ktorej následky sa stretávame dodnes.
Burzové krachy sú nevyhnutnou súčasťou vývoja burzových trhov. Nie je možné im zabrániť, je ťažké ich predvídať, môže sa z nich však poučiť. Negatívna skúsenosť je tiež skúsenosť a negatívne skúsenosti získané počas burzových krachov môžu byť pre investorov veľmi cenné. Spätne môžu analyzovať chyby av budúcnosti sa ich vyvarovať. Dobrou správou pre investorov môže byť, že po každom krachu príde raz opäť rásť.
Všeobecné príčiny burzových krachov súvisí s ľudskou psychikou, konkrétne s správaním investorov na trhu. Namiesto racionálneho rozhodovania sa môžu pod vplyvom udalostí rozhodovať iracionálne. Môže u nich prevládať prehnaný optimizmus. Vplyvom extrémne pozitívne nálady na trhu zabúdajú na riziká a v snahe udržať svoje pozície alebo rýchlo zarobiť na prevládajúcom trende trhu riskantne investujú. Vidina rýchleho zbohatnutia a možnosti podieľať sa na raste trhu priťahuje ďalších investorov. K obchodovaniu využívajú ďalšie úvery a čím ďalej viac sa zadlžujú. Čím viac investorov sa takým spôsobom začne správať, tým väčší davovej efekt spôsobí. Pre vyjadrenie eufórie na trhu sa používa aj výraz nákupné šialenstvo alebo nákupná horúčka. Z investovania sa potom stáva skôr lotéria. Na trhu sa začnú tvoriť tzv špekulatívne bubliny, ktoré vedú k burzovému krachu.
Najznámejšie burzové krachy
K burzovým krachom dochádza už od 17. storočia. Na väčšine svetových búrz došlo v minulosti ku krátkodobému alebo dlhodobému poklesu indexu. Medzi najznámejšie burzové krachy patria nasledujúce.
Tulipánová horúčka (1634-1637)
V Holandsku bol začiatkom 17. storočia nedostatok cibúľ tulipánov. Vďaka presahujúcou dopytu nad ponukou sa ceny tulipánov neustále zvyšovali. Profitovať z tejto situácie chceli takmer všetci - šľachta, mešťania i sedliaci. V snahe zaobstarať si potrebné množstvo hotovosti na obchodovanie predávali svoje domy, majetky a dokonca aj továrne. Vďaka túžbe po neúmernom zisku došlo v roku 1637 k obratu - ponuka prvýkrát prevýšila dopyt. Ceny tulipánov začali prudko klesať dolu a nastala všeobecná panika. Tí, ktorí predali včas, dosiahli zhodnotenie až 1000% za rok. Tí, ktorí predali príliš neskoro, dosiahli straty až 90%. Medzi tých, ktorí realizovali veľkú stratu, patril aj maliar Rembrandt (neskôr zomrel v chudobe). Do vážnych ťažkostí sa dostalo celé holandskej ekonomiky.
Jihomořská bublina v Anglicku (1720)
Začiatkom 18. storočia bola v Anglicku za podpory parlamentu a vlády založená spoločnosť South Sea Company. Táto spoločnosť bola poverená správou štátneho dlhu, ktorý najmä vďaka vojne Anglicka so Španielskom neustále rástol. Rástli aj akcie spoločnosti, čo priťahovalo čoraz viac investorov. Na trhu sa objavila emisie milióna kusov akcií a bola vyplatená dividenda vo výške 10%. Medzi januárom a júnom 1720 vzrástol kurz zo 121 libier na 1 050 libier. Vedenie spoločnosti však nepravdivo informovalo verejnosť o dohodách o zníženie dlhu. Riaditelia spoločnosti začali predávať svoje akcie. Akonáhle táto správa prenikla na verejnosť, začali sa investori rýchlo akcií zbavovať. Kurz akcií začal prudko klesať av decembri 1720 klesol až na 128 libier. Väčšina vinníkov utiekla do zahraničia. Investori realizovali stratu až 70% a čiastočne je odškodnila Bank of England a Východoindická spoločnosť. Vplyvom týchto udalostí došlo v Anglicku dokonca k pádu vlády.
Parížsky krach (1864)
V roku 1861 sa vplyvom občianskej vojny v USA znížil export bavlny z USA do Európy. To viedlo k rastu jej ceny. Mnoho spoločností z textilného priemyslu začalo obmedzovať výrobu, znižovať mzdy a prepúšťať. Na komoditných burzách došlo ku spekulačnímu boomu. Investovať bolo čím ďalej viac riskantnejšie. Vplyvom špekulácií došlo v januári 1864 na parížskej burze ku krachu.
Čierny piatok na londýnskej burze (1866)
Pod vplyvom krachu na parížskej burze a krachu niektorých bánk prevládala na londýnskej burze od začiatku roka 1866 neistota. Špekulanti využívali služby diskontných a zmenkových bánk, ktoré poskytovali úvery ochotnejšie než renomované banky. Niektoré banky však nedostatočne preverovali schopnosti špekulantov splácať. Začal rásť počet nesplácaných úverov a tak sa, predovšetkým spomínané diskontná a zmenkové banky, dostali do problémov. To viedlo na londýnskej burze ku krachu, ktorý nastal 11. mája 1866. Celé britskej ekonomiky sa dostalo do ťažkej krízy.
Gründerský boom (1873)
Od roku 1870 dochádzalo na berlínskej burze k rastu. Nemecko vyhralo vojnu s Francúzskom, zabezpečilo si vysokú vojnovú náhradu a bolo ekonomicky na vzostupe. Prosperovalo bankovníctva, stavebníctva i priemyselné odvetvia. Na burze boli vydávané emisie čoraz viac spoločností. Koncom roka 1872 došlo k splateniu vojnových reparácií. Kým sa rast berlínskej burzy spomalil, na viedenskej burze stále prevládala eufória. Po ekonomickom poklese svetovej výstavy vo Viedni došlo 9. mája 1873 na viedenskej burze ku krachu. K tomu prispel aj fakt, že väčšinu akcií kupovali špekulanti na úver. Rakúsko aj Nemecko sa dostali do hospodárskej recesie, pri ktorej došlo k likvidácii viacerých spoločností, ktorých akcie boli burzové obchodovateľné.
Krach na newyorskej burze (1929)
Americké hospodárstvo bolo v dvadsiatych rokoch minulého storočia vo veľmi dobrom stave. Priemyselná výroba rástla, mzdy sa zvyšovali. Na burzách obchodovala rad investorov, akcie boli považované za veľmi bezpečnú formu investície. Čím ďalej viac investorov začalo investovať do podielových fondov. V súvislosti s nadúrodou v rokoch 1927 a 1928 došlo v máji 1929 k miernemu poklesu indexu Dow Jones o 10%. Po upokojenie situácie prevládol na burzách prehnaný optimizmus. Mnoho investorov kupovalo cenné papiere na úver. Investori sa čoraz viac zadlžoval. Koncom októbra 1929 došlo k prudkému poklesu indexu, vlne nútených predajov a niekoľkokrát dokonca ik prerušenie obchodovania. Centrálna banka nezabezpečila na trhu dostatočnú likviditu. Index klesol z hodnoty 300 dolárov z 24. 10. 1929 na 260 dolárov z 28. 10. 1929. O tri roky neskôr klesol až na 42 dolárov. Hodnoty 300 dolárov dosiahol až po 20 rokoch. Nastala "veľká depresia". Medzi rokmi 1929 a 1933 skrachovalo 40% amerických bánk, došlo k premene bankového systému (oddelilo sa komerčné a investičné bankovníctvo), rastu nezamestnanosti, poklesu miezd a priemyselnej produkcie. Kríza sa postupne preniesla aj do Európy. Tento burzový krach býva považovaný svojimi následkami za najväčší.
Ropný šok (1973-1974)
V októbri 1973 došlo k vojenskému konfliktu medzi Egyptom a Sýriou na jednej strane a Izraelom na strane druhej. Následkom toho presadili arabské štáty na zasadnutí Organizácie štátov vyvážajúcich ropu (OPEC) zníženie ťažby ropy. To viedlo k rastu cien ropy. Počas jedného roka vzrástla takmer päťnásobne. Vlády reagovali úspornými opatreniami vedúcimi k obmedzeniu používania ropy. Svetová ekonomika sa dostala do hlbokej recesie. Nemecký akciový index DAX stratil medziročne 40% svojej hodnoty, americký akciový index Dow Jones stratil podobne počas dvoch rokov. Dôsledkom krízy bola snaha štátov vymaniť sa zo závislosti na dovoze ropy využitím napr. atómové, slnečnej alebo veternej energie.
Čierne pondelok (1987)
Od roku 1982 dochádzalo v USA k rastu kurzov akcií. Mnoho investorov sa obchodovalo na úver a využívalo rizikové pákové produkty. Obľúbené boli aj podnikové dlhopisy s vysokým výnosom, tzv junk bonds. Na trhu sa objavovala rad nových emisií. Týkali sa najmä spoločností z oblasti počítačových technológií. Na trhu sa objavili prvé varovné signály. Centrálna banka zvyšovala úrokové sadzby. Očakával sa rast inflácie. Na trhu bola nerovnováha spôsobená veľkou ponukou predávajúcich a malú dopytom kupujúcich. Vnútorné výnosnosť akcií bola relatívne nízka. Počet termínových a opčných obchodov výrazne vzrástol. Investori často uplatňovali špecifickú stratégiu ochrany portfólia, pri ktorej zarábali na raste trhu a predajnými operáciami sa zabezpečovali proti poklesu trhu. Pri nastávajúcim poklesu akcií muselo veľa investorov predávať. Počítače dimenzované na 400 miliónov transakcií nestačili spracovávať enormné množstvo objednávok. To všetko viedlo k prudkému poklesu indexu. Počas "čierneho pondelka" 19. 10. 1987 klesol index Dow Jones o 22,6%, čo bol najväčší pokles v histórii. Predtým bol maximálny pokles 12,8% z 28. 10. 1929. "Čierny pondelok" býva označované aj ako "deň keď všetci predávali". Došlo k strate približne 500 miliárd dolárov. Počas dvoch mesiacov došlo k poklesu o viac ako 30%. Fed na čele s predsedom Alan Greenspan zareagoval znížením úrokových sadzieb. Tým prispel k tomu, že sa neopakovala depresie a bankovej krízy ako v roku 1929. Navyše mali USA oproti predchádzajúcej kríze už moderný systém regulácie kapitálového trhu a bankovníctva. Napriek tomu sa kríza vďaka prepojeniu svetových trhov prostredníctvom elektronického obchodovania preniesla aj na európske a japonské burzy. Prepad z "čierneho pondelka" bol zmazaný ešte do konca roka. Následkom tohto krachu došlo k zmene systému automatického obchodovania pri relatívne vysokej nestálosti trhu.
Japonská krízy (1990)
Od roku 1982 dochádzalo v Japonsku k rastu kurzov akcií. Výborné ekonomické výsledky Japonska a zvyšujúca sa životná úroveň obyvateľov viedli k rastu cien nehnuteľností. Nehnuteľnosti v Japonsku sa v porovnaní s nehnuteľnosťami v iných štátoch stávali čoraz viac drahšími. Vzhľadom k rastúcej inflácii sa vláda v roku 1990 rozhodla zvýšiť úrokové sadzby. Kombinácia týchto faktorov viedla k poklesu cien nehnuteľností a cien akcií, ktorý sa zastavil až v roku 2003.
Ázijská kríza (1997-1998)
V roku 1997 došlo v Thajsku, Južnej Kórei, Hongkongu a Malajzii k menovej kríze. Tieto štáty mali svoje meny pevne naviazané na americký dolár. Vzhľadom k rastu obchodnej bilancie uvoľnili postupne centrálnej banky uvedených štátov svojej meny voči americkému doláru. Najskôr sa tak stalo v Thajsku. To viedlo k masívnym zberača kapitálu do zahraničia. Vplyvom predlženého verejného sektora a rastu nedobytných pohľadávok bánk sa vlády rozhodli zvýšiť úrokové sadzby a vziať si úvery od zahraničných bánk. S pomocou prišiel aj Medzinárodný menový fond a Svetová banka. To viedlo po dvoch rokoch, počas ktorých akciové kurzy poklesli až o 50%, k stabilizácii situácie.
Ruská kríza (1998)
Od začiatku roku 1997 dochádzalo v Rusku k rastu kurzov akcií. V polovici roka však došlo pod vplyvom ázijskej krízy k poklesu. Do polovice roka 1998 došlo k poklesu o takmer 80%. Vplyv na pokles mali aj zadlženosť Ruska a deficit štátneho rozpočtu. V júli 1998 poskytol Rusku úver Medzinárodný menový fond. Aj napriek tomu musel byť o mesiac neskôr uvoľnený kurz rubľa, zatiaľ pevne naviazaný na americký dolár. Rusko sa dostalo do platobnej neschopnosti a nastal odliv zahraničného kapitálu. Bolo vyhlásené trojmesačné moratórium na splácanie zahraničných úverov a situácia sa postupne stabilizovala.
Technologická bublina (2000-2003)
Okolo roku 2000 začali v USA na burzový trh vstupovať akcie novo vzniknutých spoločností z odvetvia informačných technológií. Tieto akcie priťahovali veľa investorov. Index NASDAQ Composite postupne rástol. V roku 1994 mal hodnotu 800 bodov, v roku 1998 hodnotu 2 000 bodov av marci 2 000 dosiahol svojho maxima 5 000 bodov. Investori sa vďaka obchodovanie na burze mohli stať milionári počas jediného obchodného dňa. Spoločnosti však nesplnili očakávania do nich vkladané a ich skutočne dosiahnuté hospodárske výsledky (zisk, tržby, obrat atď) boli úplne iné ako výsledky plánovanej. Vplyvom prehnané dôvery investorov v sektore informačných technológií a nadsadeného očakávania ziskov spoločností z tohto sektora došlo k poklesu. Ten sa zastavil až v marci 2001 na hodnote 1 700 bodov. Na pokles mala vplyv aj pomerne intenzívna reklama, ktorá však bola občas mierne zavádzajúce.
Ďalšie burzové krachy
V minulosti došlo k mnohým burzovým krachom. Medzi krachy z nedávnej minulosti patria napríklad tchaiwanská krízy (1990), mexická kríza (1994-1995), nemecká krízy (2000) alebo hypotekárna kríza (2008), s ktorej následky sa stretávame dodnes.
Burzové krachy sú nevyhnutnou súčasťou vývoja burzových trhov. Nie je možné im zabrániť, je ťažké ich predvídať, môže sa z nich však poučiť. Negatívna skúsenosť je tiež skúsenosť a negatívne skúsenosti získané počas burzových krachov môžu byť pre investorov veľmi cenné. Spätne môžu analyzovať chyby av budúcnosti sa ich vyvarovať. Dobrou správou pre investorov môže byť, že po každom krachu príde raz opäť rásť.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)