Pavel Sobíšek, hlavný ekonóm UniCredit Bank Z globálnych tém vidím ako najzaujímavejšie dve.
1) Kedy a na akej úrovni dôjde k stabilizácii, prípadne k obratu vo svetovej cene ropy.
2) Aké dôsledky bude mať začiatok normalizácie ceny peňazí v USA a či sa k tejto tendencii už pridajú ďalšie ekonomiky, napríklad Veľká Británia.
Z politických udalostí, ktoré môžu skôr či neskôr prehovoriť do ekonomiky, je potrebné spomenúť rast vplyvu strán s extrémistickým programom vo vrcholnej európskej politike.
Rok 2015 môže ukázať, ako ju tento trend začne meniť a ako to bude meniť strany samotné. Pre Európu je podstatný tiež ďalší vývoj ruskej krízy a vojenského konfliktu na východe Ukrajiny. Ako vždy okrem toho určite zažijeme aj nepredvídateľné udalosti, pri ktorých by sme si priali, aby ich bolo čo najmenej.
Cesty ku zhodnoteniu peňazí vidím tento rok ako dosť kľukaté. Rok bude charakteristický nadbytkom voľnej likvidity a nedostatkom investičných príležitostí, aspoň tých konvenčných. V Česku môže situácia viesť k rastu dopytu po reálnych aktívach ako byty, lesy a poľnohospodárska pôda, u ktorých možno predpokladať zhodnotenie aspoň v dlhom časovom horizonte.
Tomáš Menčík, analytik spoločnosti Cyrrus Najzaujímavejšou udalosťou budú kroky americkej a európskej centrálnej banky pri riadení menovej politiky. Európska centrálna banka rieši veľký problém s klesajúcou infláciou a pomalým ekonomickým rastom. Nízkej inflácii nenapomáha ani pokles ceny ropy, ktorý môže snahy ECB do určitej miery kompenzovať.
Nízka cena ropy by sa mala prejaviť v podpore ekonomického rastu, ku ktorej ale kvôli nízkej inflácii nemusí dôjsť.
Centrálna banka musí na začiatku roka pripraviť nejaký veľký menovo-stimulačný program, ktorý by vyviedol európsku ekonomiku z anemického rastu. Veľa sa hovorí o kvantitatívnom uvoľňovaní, to ale môže byť právne veľmi problematické.
Americká centrálna banka Fed má úplne iné problémy. Pravdepodobne v polovici roka pristúpi k uťahovaniu menovej politiky. Pôjdu teda úplne opačným smerom ako ECB. Bude veľmi zaujímavé sledovať reakciu kapitálových trhov a snahu centrálnych bankárov zabrániť panike a poklesom akciových trhov.
Vzhľadom k nízkej cene ropy sa oplatí investovať do firiem, ktoré sú spotrebiteľom pohonných hmôt. Najmä sa jedná o leteckej spoločnosti a prepravnej firmy. Z geografického pohľadu by som volil skôr americké tituly.
Petr Dufek, riaditeľ makroekonomických analýz ČSOB Za zásadné pre rok 2015 považujem dva do istej miery spojené ekonomické trendy, ktorých trvanie a hĺbku je zatiaľ možné len odhadovať. V prvom rade sú to nízke ceny ropy. Či sme už u dna a samozrejme, ako dlho takéto ceny môžu vydržať.
Druhou zásadnou témou bude vývoj ruskej ekonomiky, ktorý sa od cien ropy nepochybne odvíja. Ako hlboký bude prepad tamojšieho hospodárstva a ako dlho bude trvať.
Ďalšou nepochybne významnou udalosťou budúceho roka bude spustenie či nakoniec nespustenie politiky kvantitatívneho uvoľňovania v eurozóne.
O dodatočnej tlači eur sa dlhodobo hovorí, avšak zatiaľ sa v tomto smere príliš neurobilo. Rok 2015 by z tohto pohľadu mohol konečne rozhodnúť.
David Marek, hlavný ekonóm spoločnosti Deloitte Vzhľadom k charakteru českej ekonomiky, vysoký a stále rastúci podiel vývozu na HDP, predstavuje očakávaný vývoj v zahraničí kľúčový vstup do prognózy domáceho ekonomického vývoja.
Najvýraznejšie ovplyvňuje vývoj českej ekonomiky eurozóna. Do krajín platiacich eurom smeruje 62 percent českého vývozu. Optimizmus ohľadom ďalšieho vývoja v eurozóne síce do istej miery vychladol, stále sa však očakáva pokračovanie mierneho rastu HDP.
Priemerný odhad podľa výsledku prieskumu agentúry Bloomberg počíta s rastom o 1,2 percenta. Aj naďalej by malo platiť, že rýchlejšie by mali rásť krajiny, ktoré sú dôležité z pohľadu zahraničného obchodu Českej republiky. Priemerný odhad zvýšenia HDP pre Nemecko predstavuje 1,4 percenta, v prípade Slovenska dokonca 2,8 percenta.
Z pohľadu českej ekonomiky je kľúčovým rizikom vývoj v eurozóne, kde dlhodobé tempo rastu niektorých krajín výrazne spomalilo a pri absencii štrukturálnych reforiem môže ďalej klesať. V prípade eurozóny je ďalej rizikom deflácie a jej negatívne dopady. Prípadná eskalácia situácie na Ukrajine a Rusku a uvalenie ďalších ekonomických sankcií predstavuje ďalšie riziká pre ekonomický vývoj. Sankcie uvalené na Rusko spätne dopadajú na eurozónu, a teda aj Českú republiku.
Milan Vaníček, hlavný analytik J & T banky Investičný svet sa upína predovšetkým k americkej centrálnej banke Fed, kde sa očakáva, že by mohlo dôjsť k zmierneniu doterajšej monetárnej expanzie, respektíve k zmene v úrokových sadzbách. Tento krok by bol zásadný vo svetle toho, že ostatné centrálne banky sveta sú nastavené stále skôr na uvoľnenie menovej politiky.
U centrálnych bánk by som nerád vynechal Japonsko, ktoré ukázalo, že všetko vsádza už na jednu kartu a tamojšie uvoľnenie sa zdá byť nekonečné.
Okrem centrálnych bánk sa zameriame na tradičný ekonomický vývoj. Sledovať sa bude transformácia v Číne, čo má rozsiahly dopad predovšetkým do komoditných trhov. Zníženie rastu v tejto ekonomike je negatívny pre komoditné orientované krajiny, meny či spoločnosti.
