Pozor na investičné riziká

Investícia do každého finančného aktíva je všeobecne spätá s inými druhmi investičných rizík. Podcenenie investičného rizika sa rozhodne nevypláca.

My sa na jednotlivé najvýznamnejšie druhy týchto rizík podrobne zameriame.

Medzi základné faktory každej investičnej stratégie patrí výnosnosť, rizikovosť a likvidita. Tieto tri faktory sa označujú ako tzv. Magický trojuholník a platí tu "niečo za niečo". Nízka rizikovosť či vyššia likvidita finančného aktíva je "vykúpená" jeho nižším očakávaným výnosom a naopak. Kto ponúka vysoko likvidné investíciu s minimálnou rizikovosťou, ale s veľmi nadštandardným výnosom, vám pravdepodobne klame. Neverte mu.

Čo je to rizikovosť

Miera rizikovosti vyjadruje mieru neistoty, že zvolený finančný inštrument nedosiahne takú úroveň ziskovosti, ktorú od neho investor očakáva. Každý investor vníma všeobecne mieru rizika inak a zaujme k nej iný postoj, konkrétne od averzie k riziku cez neutrálny postoj až po sklon k riziku. Vnímanie miery rizika je u jedného investora rôzne aj v čase. Niekedy teda investor volí aktívny a niekedy pasívnu investičnú stratégiu.

Riziká možno rozdeliť podľa niekoľkých kritérií. Všeobecne možno riziká rozdeliť na očakávané a neočakávané, teda riziká vzniku dopredu predvídateľných, respektíve dopredu nepredvídateľných situácií. Riziká je tiež možné rozdeliť na jedinečné (diverzifikovatelné, nesystematické), ktoré sa týkajú jedného finančného aktíva a možno je vhodnou skladbou investičného portfólia minimalizovať a na riziká trhové (nediverzifikovateľné, systematická, riziká volatility), ktorá sa týkajú celého trhu.
rozdelenie rizík

Riziká je tiež možné rozdeliť na:

     Riziká pohybu úrokových sadzieb - úrokové sadzby môžu značne kolísať. Tieto riziká sa vyskytujú predovšetkým u dlhodobých obligácií.

     Riziká inflačné - miera inflácie môže značne rásť a reálna výnosnosť môže byť nakoniec aj záporná.

     Riziká insolvencie (kreditné, úverová) - emitent sa môže dostať do platobnej neschopnosti a potom nemusí byť schopný včas alebo vôbec plniť svoje záväzky. Napr. u dlhopisov nemusí byť schopný zaplatiť ako dohodnutý úrok, tak je vyplatiť vôbec. Miera rizika možnej insolvencie je vyjadrená tzv. Ratingom. Čím vyšší (lepší) rating, tým je toto riziko nižšie.

     Riziká udalostí - môžu sa zverejniť dôležité a neočakávané nepriaznivé udalosti týkajúce sa emitenta držaného cenného papiera

     Rizika likvidity - môže nastať situácia, kedy investor nemôže po istú dobu premeniť držané cenné papiere na peňažnú hotovosť. Ak by napr. Chcel predať cenné papiere, ktoré sú na trhoch relatívne málo obchodované, mohol by mať vďaka nízkemu dopytu problém s nájdením vhodného kupujúceho

     Riziká trhové - trhové ceny sa môžu meniť vďaka nepriaznivému vývoju celého trhu alebo len konkrétneho nástroja alebo skupiny nástrojov

     Riziká menové (kurzové) - pri investovaní do zahraničných cenných papierov (teda v zahraničnej mene) môže investor v dôsledku posilnenia resp. väčšiemu zhodnotenie meny domácej voči mene zahraničnej realizovať stratu

     Riziká právne - napr. Pri nedostatočne fungujúcom právnom systéme

     Riziká operačné - môže dôjsť k ľudskému pochybeniu, informačné systémy môžu mať výpadky

     Riziká spojené s emisnými podmienkami - napr. Pri emisii cenných papierov

Vládne dlhopisy sú "bez rizika"

Zvláštnym prípadom finančných inštrumentov s nulovou mierou rizika insolvencie sú vládne dlhopisy (dlhopisy "bez rizika"), pri ktorých za prípadné záväzky ručí štát. Rozdiel medzi úrokovými sadzbami pri dlhopisoch s rizikom insolvencie a bez rizika insolvencie sa nazýva prémie za riziko a udáva, o koľko viac dodatočného úroku musia investori získať pre to, aby boli ochotní držať rizikový dlhopis.

Vládne dlhopisy sú síce všeobecne považované za "bezrizikové" cenné papiere, avšak veľmi záleží a tom, o aký štát sa jedná a v akej je to dobe. Kto by teraz povedal, že islandské štátne dlhopisy sú v tejto dobe bezrizikové resp. málo rizikové, bol by pravdepodobne považovaný minimálne za čudáka.

Nízkorizikové a víceriziková finančné aktíva
Finančné inštrumenty sú všeobecne spojené s rôznou mierou rizika. Medzi inštrumenty s nízkou mierou rizika patria nástroje peňažného trhu - štátne pokladničné poukážky, pokladničné poukážky centrálnej banky, zmenky, depozitné certifikáty a krátkodobé dlhopisy. Tieto nástroje sú určené predovšetkým pre vklady na dobu najviac jedného roka a ich relatívne nízka miera rizika je u nich spojená s relatívne nízkymi možnými výnosmi.

Medzi inštrumenty s vysokou mierou rizika patria nástroje trhu kapitálového - dlhodobé dlhopisy a akcie. Pre tieto nástroje je charakteristická relatívne vysoká miera rizika spojená s relatívne vysokými možnými výnosmi.

Riziko u kolektívneho investovania

V prípade kolektívneho investovania patrí medzi inštrumenty s nízkou mierou rizika fondy peňažného trhu a fondy garantované. So strednou mierou rizika sa jedná o fondy dlhopisové a fondy indexové as vysokou mierou rizika o fondy akciové a fondy finančných derivátov. Podielové fondy sú tak všeobecne zamerané na aktíva s rôznou mierou rizika - ako na akcie a dlhopisy, tak na termínované vklady a podielové listy iných fondov. Možný pokles ceny jedného aktíva napr. Dlhopisu má u nich na celkový výnos podielového fondu len malý vplyv. Ponúkané podielové fondy ponúkajú ako relatívne nízky výnos spojený s relatívne nízkou mierou rizika tak relatívne vysoký výnos spojený s relatívne vysokou mierou rizika. Rizikovosť akciových, dlhopisových a zmiešaných fondov spočíva iba vo volatilite (kolísavosti) hodnoty fondu v krátkom období. Pri prípadnom investovaní do týchto fondov sa tak miesto ich predaja v relatívne krátkom období (cca pol roka až rok) od ich zakúpenia oplatí s predajom počkať - v dlhodobom horizonte je riziko menšie.

Vhodným prostriedkom na zníženie rizika pri investovaní je tzv. Diverzifikácia. Tá spočíva v tom, že investovaná suma sa rozloží do niekoľkých rôznych investícií s rôznou mierou rizika. Investor tak nebude "vsádzať všetko na jednu kartu", ale "namieša si portfóliový kokteil" z rôznych investičných aktív a proti prípadným poklesom ich cien tak bude primerane ochránený. Ani diverzifikácie však neodstránia hroziace riziká na 100%.

Vďaka diverzifikácii môže investor namiesto investovania do akcií jednej spoločnosti investovať do akcií niekoľkých spoločností. Prípadný úpadok jednej spoločnosti tak nemá podstatný vplyv na celkovú hodnotu investičného portfólia. Trhové riziko je možné napr. Diverzifikovať investovaním do rôznych investičných aktív, teda do akcií spoločností z rôznych odvetví, obligácií rôznych štátov a pod. Pri investovaní do vícera akciových fondov s rovnakým zameraním je investičné riziko vyššie ako u investovania do fondov so zameraním rôznym. Diverzifikovať investičné portfólio však možno aj investíciami do rôznych investičných aktív - napr. Akcií a dlhopisov.

Kvalitné investičné portfólio by malo obsahovať investície, ktoré sú tzv. Negatívne korelovaná. To znamená, že pri dosiahnutí zisku u jednej takejto investície dôjde zároveň k dosiahnutiu straty u investície druhej. Koeficient korelácie nadobúda hodnoty medzi -1 a 1 a predstavuje mieru závislosti výnosnosti medzi dvoma investíciami. Hodnota -1 svedčí o negatívny závislosti, hodnota 0 o nezávislosti a hodnota 1 o pozitívnej závislosti.

Ďalšie možnosti zníženia rizika

Ďalšou možnosťou zníženia investičného rizika je pravidelné investovanie do akcií. Uvádza sa, že pri pravidelnom investovaní do akcií dochádza na klesajúcich akciových trhoch k takej miere poklesu, ktorá sa dá prirovnať s mierou poklesu v prípade, kedy by investor zahrnul do svojho investičného portfólia cca 20 až 30% dlhopisov.

Prostriedkom pre prenesenie rizika prípadnej cenovej fluktuácie predmetného podkladového aktíva z jedného investora na iný subjekt je tzv. Hedging. Ten spočíva v koordinovanom nákupe a predaji investičných aktív, konkrétne v zaujatie "zrkadlové pozície" na promptnom a termínovom trhu pre jedno investičné aktívum. Riziko neznižuje, len ich prenáša. Dokonalý a nedokonalý hedging sa používa najmä pri finančných derivátov, konkrétne u swapových a opčných kontraktov.

Miera rizika ovplyvňuje tiež dopyt po investičných aktívach. Napr. pri výraznej volatilite trhových cien dlhopisov sa zvýši riziko spojené s ich držbou a dlhopisy sa pre investorov stanú menej atraktívnymi, dopyt po nich klesne.

Globálne vzaté, na mieru rizika majú vplyv aj ďalšie faktory. Patrí medzi ne voľba vhodného okamihu nákupu resp. predaja a voľba zvolených podkladových hodnôt pre investovanie - teda rozhodovanie investora založené iba na historické výnosnosti aktív alebo na ďalších údajoch.